Na tohtoročnom festivale Berlinale mal svoju svetovú premiéru hypnotický aj klaustrofobický film V kuchyni. Slovenské publikum ho mohlo vidieť v predpremiére v rámci prehliadky Be2Can (9. - 16. 10. 2024), a 7. novembra sa dočká aj širokej distribúcie. V niečom nadväzuje na populárny subžáner „kuchynských“ filmov, v niečom je naopak ich protipólom. Čiernobiela a štylisticky rozmanitá dráma sa s hustnúcou atmosférou postupne zarýva pod kožu a neustále prikladá do kotla.
Za zatvorenými dverami
Čiernobiely a surový mexický film V kuchyni, natočený na motívy rovnomennej oceňovanej divadelnej hry, sa sústredí na kuchyňu na newyorskom Times Square vyťaženú turistami, ktorá v náročných podmienkach zamestnáva imigrantov doslova bojujúcich o prežitie v novej krajine. Tiesnivá atmosféra zdôrazňuje drsný pracovný tlak, v ktorom pre hlavného hrdinu, prisťahovalca, predstavuje jediný ostrov nádeje láska k americkej kolegyni v podaní herečky Rooney Mara. Jeho citom však stojí v ceste skutočnosť, že nevie získať doklady. Tempo rozprávania naberá na intenzite a neľútostne ukazuje, čo sa môže diať v skrytom zákulisí, zatiaľ čo pokojne čakáme na jedlo.
Štylistická rozmanitosť
Film natočil mexický filmový mág Alonso Ruizpalacios, ktorý začínal ako divadelný režisér, v súčasnosti sa však plne sústredí na filmovú kariéru. V roku 2014 debutoval melancholickou komédiou Güeros a o štyri roky neskôr, na festivale Berlinale, zaujal pôsobivým heist filmom Museo, inšpirovaným najväčšou krádežou v mexickej histórii, za ktorý získal cenu za najlepší scenár. V krimi dokumente Una película de policías stieral hranicu medzi faktami a fikciou, pričom skúmal pálčivú tému dysfunkčnej mexickej polície. Natočil aj niekoľko epizód seriálu Narcos: Mexiko. Reflexia štátnych orgánov a spoločnosťou opovrhovaných profesií je napokon ústrednou témou celej jeho kariéry.
Autentické prípravy
V kuchyni je pre režiséra veľmi osobný príbeh, pretože sám počas pobytu v Londýne v gastro priemysle pracoval. Pri nakrúcaní filmu sa tak rozhodol pre maximálnu autenticitu a so štábom najskôr vybudoval funkčnú reštauráciu. Herci si potom niekoľko týždňov osvojovali svoje profesie, zostavovali autentické menu a učili sa v prostredí pohybovať. Až potom mohol režisér začať so samotnou choreografiou, inscenáciou a hľadaním vizuálneho kľúča. Film je čiernobiely a v akademickom formáte, čo podporuje stiesnenosť a postupne vriacu atmosféru. Využíva široké palety štylistických postupov a ich neukotvenosťou umocňuje kuchynský chaos.