Pred niekoľkými rokmi okrádala v Göteborgu partia výrastkov svojich rovesníkov – nepoužívala však ani násilie, ani natrénovanú zručnosť, ale psychologický trik. Táto udalosť inšpirovala režiséra Rubena Östlunda k psychologickej dráme o tom, že motivácia detských zlodejov v tomto prípade dosť možno nespočívala v nadobúdaní majetku, ale v pôžitku z nadvlády a bezohľadnej manipulácie. Veď akákoľvek ľudská interakcia je do istej miery hra. Prepracovanému snímku sa po celý čas darí udržať divákov záujem, a zároveň aj budovať hmatateľné napätie. Detských hrdinov aj ich okolie ukazuje vo všetkej nejednoznačnosti, ktorú ešte posilňujú rôzne situácie, do ktorých sa dostávajú. Popri mimoriadne vyvinutej schopnosti preniknúť do správania postáv disponuje snímka aj silnou režijnou víziou. Tá pracuje s jednoduchým snímaním situácií, ktoré tak dostávajú mimoriadne autentický nádych, ale aj so subtílnym humorom as presným inscenovaním, nie nepodobným štýlu Roya Anderssona. Film HRA, ktorý vďaka skúmaniu vzťahu medzi rasou a mocou spôsobil vo Švédsku obrovskú kontroverziu, predstavuje Östlunda v jeho najnáročnejšej a najznepokojivejšej podobe.