Príbeh zakázanej incestnej lásky v mrazivej horskej krajine obsahuje minimum dialógov, ale mnoho vizuálne silných scén. Francúz Philippe Grandrieux zasadil svoj tretí celovečerný film do bližšie neurčenej zasneženej krajiny pri jazere obklopenom hlbokými lesmi. Bezútešne mrazivou prírodou sú tam obkľúčení všetci hrdinovia: predovšetkým Alexi, trpiaci epileptickými záchvatmi i príliš úzkym vzťahom ku svojej sestre Hege. Film je zameraný na zábery tela, predmetov a krajiny, ktoré ohmatáva expresívnymi jazdami kamery. Silný dojem si diváci odnášajú zo sekvencie nočného pátrania po stratenom chlapcovi alebo z ohromujúcej scény epileptického záchvatu uprostred zasnežených plání. Grandrieuxova snímka nie je jednoznačne temná – pripomína skôr nočné romantické nálady pútnika, kráčajúceho mesačnou krajinou. Film Jazero ukazuje, ako sa dá rozjímať bez nutnosti psychologizovania.