9. novembra 1946 mal v Štokholme, v kine Astoria, premiéru druhý Bergmanov celovečerný film Prší nám na lásku. Po nie príliš úspešnom debute Kríza (1946) si vzal Bergman na spracovanie divadelnú hru nórskeho autora Oscara Braathena Dobrí ľudia. Prší nám na lásku je akousi sociálnou rozprávkou, v ktorej nezamestnaný chlapec z mesta stretáva pôvabné vidiecke dievča. Zamilujú sa do seba a snažia sa žiť normálny život zaľúbencov. Nič však nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Predsudky okolia sú k bývalému trestancovi a k tehotnému slobodnému dievčaťu nemilosrdné a ich vzťah sa musí podrobiť prvým veľkým skúškam, v ktorých sa prejavia skutočné charaktery. Snímka je štipľavou kritikou vtedajšej kultúry, ktorá núti ľudí k zločinu a k životu na okraji spoločnosti. Je príbehom o tvrdosti, ktorú musí človek vydržať, aby zostal úprimný a čestný vo svete plnom korupcie a egoizmu. Chamtivosť je tu chorobou, ktorá zabíja dobro, infekciou, ktorá šíri temnotu do duší ľudí, a ktorá si drží lásku na muške.