Koniec 19. storočia. Na panské sídlo vo Švédsku prichádzajú dve zámožné sestry, aby strávili so svojou na smrť chorou sestrou Agnes jej posledné dni. Navzdory blízkosti, ktorá všetky sestry v detstve spájala, im ich egoizmus bráni prejaviť akékoľvek city k umierajúcej. Slúžka Anna, ktorá ju ošetruje, dokáže omnoho lepšie prejaviť náklonnosť k chorej aj jej dať potrebnú útechu. Filmom Šepoty a výkriky sa Bergman vracia k svojim tradičným témam ženskej duše a hľadania viery a vykúpenia. Na rozdiel od svojich predchádzajúcich filmov používa výraznú červenú farbu, čo zdôvodňuje slovami: „Táto snímka skúma ľudskú dušu a  ja som si už od detstva ľudskú zmluvu som si dušu predstavoval ako vlhkastú membránu s rôznymi odtieňmi červenej.“